Ktorú metódu ocenenia zvoliť? Výhody a nevýhody dvoch najčastejších prístupov

Ktorú metódu ocenenia zvoliť? Výhody a nevýhody dvoch najčastejších prístupov

Skôr či neskôr sa každý vlastník podniku postaví pred rovnakú otázku: Potrebujem ocenenie – a ak áno, akou metódou postupovať?

V predchádzajúcom článku sme sa venovali otázke „prečo“. Teraz sa pozrime na „ako“ – konkrétne na dve najčastejšie používané metódy ocenenia malých a stredne veľkých podnikov.

1. Metóda diskontovaných peňažných tokov (DCF): najlepšia, keď je budúcnosť predvídateľná

Metóda DCF odhaduje schopnosť spoločnosti generovať v budúcnosti hotovosť – spravidla v horizonte 4 až 7 rokov – a následne prepočítava súčasnú hodnotu týchto budúcich peňažných tokov pomocou vhodnej diskontnej sadzby. Toto obdobie sa označuje ako explicitné obdobie.

Okrem toho model zahŕňa aj projekciu obdobia po jeho skončení – zvyčajne s predpokladom stabilného, mierneho rastu. Tento odhad sa nazýva terminálna hodnota. Spolu teda súčet diskontovaných budúcich tokov a terminálnej hodnoty tvorí celkové ocenenie.

Stručne povedané: DCF je ideálne, ak má podnik jasne definovanú a spoľahlivú rastovú trajektóriu.

2. Ocenenie na základe násobkov: rýchle, trhovo orientované a široko používané

Táto metóda sa opiera o oceňovacie násobky (napr. založené na EBITDA, EBIT alebo tržbách) a uplatňuje sa dvoma hlavnými spôsobmi:

• Na základe trhových transakcií: vychádza z toho, za aké násobky sa predali porovnateľné spoločnosti v reálnych obchodoch.
• Na základe obchodovaných porovnateľných spoločností: vychádza z aktuálnych obchodných násobkov verejne obchodovaných firiem, ktoré sa následne upravujú pre súkromné podniky. Verejné spoločnosti spravidla dosahujú vyššie násobky vďaka transparentnosti a efektivite, preto sa na súkromné firmy uplatňuje zľava.

Hlavná výhoda? Je relatívne rýchla a vychádza z reálnych trhových dát – na rozdiel od DCF, ktorá môže vyžadovať rozsiahle prognózy a prípravu.

Kedy použiť ktorú metódu?

Ideálne by mali obe metódy dospieť k podobným výsledkom. Ak je medzi nimi výrazný rozdiel, je to signál, že je potrebné prehodnotiť predpoklady a vstupné dáta.

Naša skúsenosť ukazuje, že väčšina malých a stredných podnikov má problém pripraviť spoľahlivé finančné prognózy – dokonca aj na šesť mesiacov dopredu, nieto ešte na niekoľko rokov. V takýchto prípadoch môže byť model DCF nielen nepresný, ale aj zavádzajúci.

Ak nie je k dispozícii pevná a dobre podložená prognóza, je spravidla lepšie spoľahnúť sa na ocenenie na základe násobkov. Nesie so sebou menej predpokladov – a teda aj menej priestoru na chyby.

Ani násobky nie sú dokonalé

Samozrejme, aj ocenenie na základe násobkov má svoje úskalia, najmä pri súkromne vlastnených firmách:

• Dostávajú vlastníci a rodinní príslušníci mzdy v súlade s trhovými štandardmi – alebo sú optimalizované z daňových dôvodov?
• Sú cez spoločnosť účtované osobné výdavky (napr. cestovanie, reprezentácia, osobné vozidlá)?
• Sú transakcie so spriaznenými stranami realizované za trhových podmienok?

Tieto faktory môžu skresliť EBITDA alebo EBIT – a tým aj celkové ocenenie. Na dosiahnutie spravodlivej a realistickej hodnoty je preto potrebné vykonať úpravy. To však dokáže s istotou len skúsený oceňovateľ.

Zhrnutie: neexistuje univerzálny prístup

Ocenenie podniku nie je jednoduché cvičenie podľa vzorca. Neexistuje univerzálna metóda, ktorá by fungovala vo všetkých prípadoch. Najlepšia voľba závisí od konkrétneho kontextu, kvality dostupných dát a účelu ocenenia.

Platí, že čím sú informácie spoľahlivejšie a čím väčšie skúsenosti má analytik, tým presnejší a obhájiteľnejší je výsledok – či už ide o DCF, násobky, alebo kombináciu oboch prístupov.